Piaty deň na X-pyr
sa nezačína pokojne. Kubova ikona sa pohybuje už od samého rána a je
zrejmé, že chalani nevedia nájsť nejakú vhodnú štartovačku. Sú v oblasti
s kopcami, ktoré majú malé prevýšenie, respektíve podlaha je tu vysoko..
Do 12tej sa blúdením posúvajú na hranicu 200km od cieľa. Zvyšok poľa sa neponáhľa,
pretože dnes nikto nechce odštartovať skôr ako bude naozaj použiteľná termika. To nahráva do kariet Kubovi aby dosiahol nejaký
poriadny štart.
„Od rána sme dosť taktizovali, mali sme ísť hneď na tento
hrebeň ako sme vymysleli včera... Je to tu brutálne prevarené po teplej noci,
ten vzduch je úplne nanič, tak sa dnes nebudem hnať do lietania. A tie
mapy čo máme, boha dal som za ne 40€ a keď prídem do cieľa tak ich dám
všetky na kopu a spálim. Tie sú asi ešte z čias kolonizácie, nič
v nich nesedí s tým čo je skutočné...“
Okolo 14:00 sa
chalani predrali cez strmý skalnatý džungeloidný svah a vyšli na hrebeň do
výšky viac ako 1600metrov. Na trati sa nič závažné nedeje, Ivan Colás vyčkáva
pred otočným bodom 50km za Kubom. Gabiria a Martin smerujú na ten istý
hrebeň a pomaly naberajú výšku. Stále nikto vo vzduchu a objavujú sa správy,
že vzduch je príliš prehriaty takmer až do výšky 2000m, takže každý čaká až sa
termika poriadne zapne. O 14:50 Kubo odštartoval a za chvíľu niet
pochýb, že inverzia je ta tam lebo ani nie za 20minút gibonka vybúchalo do
3400metrov. O 15:20 štartuje aj Alex a trápi sa v slabých
stupákoch dobrých 4O minút kým sa mu podarí nazbierať dostatok výšky
a letieť smerom k trojici čo je pred ním. Vo vzduchu je vtedy aj Ivan
Colás.
Udalosti dostanú
opačný spád keď o 16tej Kubo pristáva na hrebeni ani nie 15km od
štartu a ďalej ide pešo. Nevieme zatiaľ prečo bol donútený pristáť
a nepokračuje ďalej v lete. O to väčšie vrásky mi robí Alex
krásne a trpezlivo sa vyzdvíhal z malej výšky a lepšie preletel
otočný bod ako Colás, ktorý zamieril do Castejónu kde aj pristál.
Alex letí ako
namydlený a ku Kubovi sa priblížil o 17:30 už na 40km. Od Peťa sa
dozvedám, že Kubo bol donútený pristáť, pretože ho silný vietor na hrebeni kde
letel vyzvŕtal v rotore a tak radšej ďalej pokračuje pešo. Kubo mi
neskôr v telefonáte opisuje situáciu, že: tlačil som ¾ speedu a cúval som a keď som
pristál tak ma potiahlo ešte 60metrov po zemi. Ešte som neletel v takomto
vetre. Na plnom speede otočený na juh som mal znos 80 stupňov. Teraz schádzam
dole a dnes už určite nepoletím.“ Kto pozná Kuba vie, že istotne by
neschádzal dole vyše 1300 výškových metrov pešo, ak by sa aspoň trochu dalo letieť.
Na silný vietor sa sťažuje aj Ivan Colás a nikto nechápe, kde sa to vzalo,
veď na štarte sa všetci sťažovali na slabý vietor a takmer žiadnu termiku.
18:14 Alex Ciuhandu
prelietava veterný kopec „pic Cometa“, ktorý Kuba posadil, oveľa južnejšou trasou
a nebojuje s takým silným vetrom. Rýchlo postupuje vpred smerom
k ďalšiemu otočáku. Opäť je Alex v hre o víťaztvo a späť na prvej pozícii. Do cieľa každopádne zatiaľ ostáva 160km a to
znamená, že bude mať na to už asi iba 2 etapy. Ibaže by zajtra...
Je to neuveriteľné
ale vietor ktorý Kuba posadil, nahráva do kariet Alexovi a ten má ešte o 19:20 výšku 2700metrov a stále veje. 19:40 výška 3200metrov a letí smerom
k poslednému otočnému bodu, neuveriteľný výkon, ktorý môže rozhodnúť
o výsledku závodu. Je zrejmé, že si je Alex vedomí svojej dnešnej roboty
a výhodu, ktorú takto získal, nebude chcieť pustiť z ruky. O 20:00 má Alex za sebou neuveriteľných
166km a pristáva v lyžiarskom stredisku La Molina cca 20km od
posledného otočáku a 102km pred cieľom. Kubo stráca na prvé miesto teraz
67km.
 |
| Zajtrajší otočák a zároveň štart. |
Kubčo predsa ešte na večer
letí do doliny zvyšných 500
metrov, kde ich čaká camp, sprcha a jedlo. Ráno
bude, ale musieť vyšlapať na otočný bod. Zajtrajšok sa tak začne asi veľmi skoro a to nepríjemným
takmer 1500 metrovým výšlapom na Pic de L'Orri. Na zajtra predpovedajú domáci
základne v 3500-4000
metroch a je zrejmé, že to bude naháňačka vo
vzduchu. Hádam sa opäť dočkáme Kubovho šťastného dňa a pôjde mu karta ako
dnes Alexovi.
