prva cast reportu z Indie..
Cesta, prichod
V 12 clennej skupinke sme sa vybrali do indickeho Panchgani. Dali sme to siedmimi dopravnymi prostiredkami {auto,lietadlo, lietadlo, taxi, vlak, motoriksa, autobus) za rovnych 24 hodin. Logistika vychadzala super, jediny zadrhel nastal na letisku v Bombaji, kde dosiel Maros o batozinu :(.
Snad sa este najde...
Do Panchgani sme dorazili o 16tej. Marosnik, Kubo a Pali hned isli vyvetrat plachty na vecernu svahovacku, fajne si polietali a my ostatni sme hned isli ochutnat miestnu kuchynu. Byvame na paradnom mieste, o akom sme ani nesnivali. Je to padackarsky camp kusok od startu, s krasnym vyhladom na jazero, ktore mame pred sebou ako na dlani. Nadviazali sme tu druzbu s ostanymi obyvatelmi, su tu padackari napr. zo Slovinska, USA, Anglicka, Nemecka, Francuzka, samozrejme Rusi. Ma to tu vybornu atmosferu... Lavicky rovno nad spadom do doliny, ktore obyvatelia campu vyuzivaju aj na meditacie. Okrem toho vsetkeho je tu prijemnych 31 stupnov :|.
Den 2 - 5.2.2011
Dnesny ranny vetrik nam oznamoval, ze to bude rozfukane. Nevedeli sme, ci je to dobre znamenie alebo zle. Ale ako sa teraz pozeram na usmevy na tvarach pri vecernom ohniku, bolo to prinajmensom povedane perfektne rozlietanicko po takej dlhej termickej pauze.
Tak dnes sme vybehli na vychodny start o 11.30 - je to asi 25min dolu z kopca , start je spalena trava s trsmi do ktorych sa sem tam chytaju snurky, ale pozicne na dnesny den bol dobre orientovany, davalo tak 7m/s normalne tu fuci tak polovicu, postupne sme do toho naskakali, spociatku to bola divocina a trapenie s nabratim akej takej pracovnej vysky.
Ako cas postupoval zacalli sa podmienky zlepsovat a zacali aj prve rozhodovania sa na preskoky.
Tomik do vysky oznamil ze to skusi preskocit cez jazero po vetre a za nim nasledovala skupinka prenasledovatelov Libacek, Palino na stihaceke a Fotko, ktory startoval ako posledny.
Dostupy maximalne 2500mnm ale pociatocna inverzia, ktora nas tvrdo zastavovala 1600mnm.. Vo vzduchu prijemne stupaky tak od 2m/s do 6m/s dali sme si taky zoznamovaci den od uzavretych trianglov (Marosnik, Duncko) po pokusy o FAI triangle (Palinko, Libacek☺ az po vyhnivacov (Tommysk a Fotko). Vsetci spokojni sa tesime na zajtra. Oku lahodiaca krajinka nas fascinuje samotnymi obyvatelmi a ich zvykmi a rozmanitymi zivocichmi, napriklad krmiace sa opice nad nasim campom :}
Jaaaj a fajna sprava, Marosov bagel sa nasiel a posielaju nam ho z letiska do campu☺. Nelietaci si uzili tiez poriadny den pobehali Panchgani a okolie na tavach a pod . ☺ Clanok dopisujem az rano. Vecerny thermal dance v podani Kuba bol zazitkom pre nas ako aj ostatnych clenov eco campu (su tu s nami este Svajciari, s ktorymi sme sa vcera pri ohniku zdruzili a prijemne si precvicili anglictinu). Dnesne vstavanie bude pre niektorych trosku narocnejsie, ale verim, ze po vystrceni hlavy zo stanu a pocitenia prijemneho tepleho vetrika sa kazdemu bude chciet o trosku viac .
Den 3 - 6.2.2011
Dnesne rano sme dostali tip na startovacku Rajpuri, ktora ma kompaktny hrebienok, ktory je vizualne atraktivny a hlavne sme chceli skusit aj okolite startovacky. Je to 15 minut taxikom od nasho ubytovania, ktore sme museli na par dni zmenit. Startovacka je orientovana na juhovychod, podstatne lepsi podklad a viac miesta ako na tej predoslej. Po starte nas vo vzduchu privital 6-kovy stupak, ktory nas vyniesol do 2400 mnm a prelet sa mohol zacat.
Postupovali sme po hrebeni az na jeho samotny zaver kde sme sa otacali a snazili sa vratit spat na start. Pocas navratu sme sa porozdelovali na skupinky, ja s Kubom, Tomik, Libak, Duncko a Palino. Tomik s Libakom uleteli nadhernych 63 km, ja 55 km.
Silna inverzna vrstva v 2100mnm nas casto zastavovala a spomalovala ale po jej prekonani sa dosahovali vysky az 3200mnm, kde uz bola celkom slusna zima a nadherny pokojny vzduch. Niekedy som mal pocit ze zijem padackarsky sen ked som pokojne klzal vzduchom 50 km rychlostou pri opadani, ktore sa ani opadanim neda nazvat.
Libacek pristaval uz po zapadnuti slnka. No a k tomu slnku dodavam, ze tu blizko rovnika to funguje asi tak, ze slnko zajde a za 10 minut je tma ako v rohu. To iste plati aj s vychodom slnka, proste nevychadza, rovno sa z tmy spravi svetlo.
Ach, skoro som zabudol na motaka Fotka, ktory opat startoval ako posledny a kedze sme sa mu nikto neozyvali do vysielacky, vydal sa opacnym smerom, ale nic to neubralo na jeho usmeve a spokojnosti. Vecerna tlacovka v hoteli s popijanim trhaca [lieh miesany s vodou, pouzivame ho ako dezinfekciu,,hahaha,,] a dlhou diskusiou ohladom zajtrajsich planovanych preletov ma presvedcila, ze dalsi urodny letovy den sa vydaril. Mame dalsi den za sebou a len tak naznacim ze dostupy sa pohybovali vyssie tak sa teste na report. A chcem dodat ze partia je vynikajuca a vzajomne si vela pomahame co pri takomto expedicnom lietani je zaklad a nikoho tu netrapia body ale skor to ze kam si dnes letel a co si videl. Tak nam drzte palce.
P.E.S.
