pokracovanie reportu z Panchgani, 7.-10.2.2011 galeria foto
7.2.11
Krasny den pre niektorych clenov nasej skupinky a pre niektorych nocna mora. Zacnem tou lepsou castou. Takticky sme zvolili ten isty start ako vcera, ale po prichode na start nas zastavili domorodi obyvatelia, ktori od nas pytali nehorazne vysoke startovne a ako sme sa dozvedeli vecer, tak to bol len pokus o zarobenie si. Tomik povedal, ze startovat odtial nebude, aby sme nenarobili zbytocne problemy, tak sme sa zvrtli na pate a isli sme na nasu povodnu startovacku v Panchgani vychod. Cestou nam skapal taxik, ktory sme roztlacili a pokracovali sme v ceste.
Po prichode na start nas prekvapil vietor o sile nula metrov, az sme sa skrabali za usami, ze ako to bude vo vzduchu. Pocas pripravy na start prichadzali intervaly, ale ako naschval ked sme boli upnuti v postrojoch sme sa museli potit, pretoze ziadny interval neprichadzal. Duncko do toho skocil ako prvy, ja druhy a Libacek treti. Zacal sa boj o metre a skrabanie sa. Ja som o sedem minut pristal pod kopcom do poriadne tvrdej skaly a za mnou Libacek taktiez triafajuci skalu. Ked som zdvihol hlavu, uz som videl ako Duncko s Tomikom tocia. Po par minutach pristal aj Kubo a mali sme krasnu turistiku vo velkej horucave. Po troch hodinach sme skusali novy start Harrison Folly, ktory je logisticky lepsie orientovany kedze sme tusili, ze dnes nam nie je sudene vytocit. A tak aj bolo. Sadli sme pod kopcom a teraz spat k Dunckovi, Tomikovi a Palinovi. Dostupy boli 2700mnm a po preskoku nad Panchgani, kde plosina pusta kazdy den komin, do 3000mnm.
Preskusana trasa z predosleho dna pri startovacke Rajpuri s krasnym hrebenom sa vyplatila. Drzali sme sa spolu az na koniec hrebena, kde sme dostupali 3200mnm a preskakovali na hreben, ktory je zakonceny vidlickou, tak sme si to nazvali, a spat na Harrison Folly, ktory je blizko od stolovej hory, ktora ma svoj vlastny stupak ako to na tychto stolovych horach je zvykom. Preskok cez celu dolinu az nad Wai a spat. Pristavalo sa na zapadnej startovacke, kde uz tandemovali domorodi tandemisti. Palino dal 51 FAI a Duncko s Tomikom 54 plochy. Fotkovi, ktory si zvolil vlastnu trat uletel nadhernych 34 FAI. Chalani sa stazovali na zimu, pretoze sa neobliekli najlepsie a zase ti co sme nepolietali a vyhnili sme, sme sa stazovali na horucavu. Tesime sa na zajtrajsi den. Vecer sme si naplanovali spolocnu trasu, tak uvidime ako to zajtra zvladneme, drzte palce.
8.2.11
Od rana som mal dobry pocit a tusil som, ze je pred nami pekny letovy den. Po ranajkach v meste sme uz o 11 startovali na kopci, aby sme si predlzili den, kedze sa tu da startovat tak skoro. Dobre sme spravili. Prvy stupak sme vytocili spolocne do 2800mnm a zacali sme realizovat nas vecerny plan.
Po preskoku cez jazero sme sa dostali ku kompaktnemu hrebenu, ktory nas fascinoval krasou a svojimi stupakmi. Na jeho samotnom zavere je uzucka dolinka, ktora ma podlahu v 200mnm a takmer kolme steny. Ocarujuci pohlad. Skoro som dostal infarkt, ked nam nad hlavami preleteli tri migy, ktore zapli forsaz a uz ich ani nebolo.
Postupovali sme spolocne aj naspat po celom hrebeni, az na jeho samotny zaver, kde to ukazalo krasnych 40 km. Tam sme sa rozdelili do mensich skupiniek. So mnou ostal Palino a Duncko, ktori nemali vela vysky a tak sa zacal lov na stupak asi dvesto metrov od podlahy. Postupne sme sa pomalicky, po dlhej krize, vyzdvihali a zacali sme sa vracat na miesto startu krizom cez dolinu. Cestou sme dostupali zakladne mrakov, ktore boli v 3500mnm a cakal nas posledny prijemny doklz. Palino nasu stopu nestihol, ale my s Dunckom sme este zo svahovacky na zapadnej strane Panchgani vytocili cez 2000 a trochu sme si to natiahli, aby nam to dalo FAI triangel. Po 6 a pol hodinach letu sme spolocne pristavali za silneho zapadneho vetra. Dostupy sa pohybovali od 2900 az do 3500mnm.
Kubo nam dnes ukazal ako sa vie plizit a vyuzivat len tu najsilnejsiu cast stupaku a mastil po hrebeni dalej. V spodnej hladine fukal dost silny zapad, co nam na navrat spat velmi nevyhovovalo, ale po nastupani nad 3000mnm nam do chrbta fukal prijemny vetrik, ktory nas tlacil 50 km/h. Dostupali sme zakladne prvych mracikov co som tu videl a dlhy preskok cez dolinu az nad startovacku, kde sme si pozatvarali trate a trosku este ponatahovali.
Priemerne casy letov sa pohybovali od piatich az po sest a pol hodiny letu. Tazko opisat slovami tu krasu a radost s takehoto lietania. Dnes sme s Dunckom uleteli FAI 76, co je u mna rekord aj casovy aj vzdialenostny. Libor plochy 84 km a Tomik 78 plochac. Tomik mal dnes aj krizovku, v ktorej sa prepadol az 900 metrov v roznych figurach. Dalibor to cele pozoroval a myslim, ze s Tomikom trosku osediveli. Palino plochac 78 km. Kubov let sa nam doteraz nepodarilo stiahnut, ale bude to poriadna bomba.
9.2.11
S vyberom startovacky pre dnesny den sme nemali dilemu. Fukal juhovychod, a kedze spinit padaky sme si uz nechceli, sli sme na Panchgani vychod. Na starte vladla dobra atmosfera a dohodli sme sa, ze ak to nebude podla nasich predstav, tak sa len presupneme cez hreben a pristaneme pri jazere a okupeme sa. Uz od prvych stupakov som tusil, ze dnes to bude silne a turbulentne. Asi tristo metrov nad hranou som mal mensiu krizovku, ale vyriesilo sa to same, mal som stastie. Prve stupaky boli zafukovane za hranu a krasna stvorka skoncila v 1600, akoby narazila do neprekonatelneho stropu. Po par minutach Tomik vo vysielke oznamil, ze ide k jazeru sa okupat. Fotko siel s nim a po chvilke ich nasledoval aj Duncko. Ja s Libakom a Palim sme natocili cez 2200mnm a chceli sme letiet na zapad. Po par minutach sa Palino otocil, ze sa ide pridat k chalanom, co leteli pristat k jazeru. Pozoroval som ho a vravel som si, ze kam ten Pali leti s takou vyskou. Este som z neho nestihol spustit oci ked to zacalo. Najprv mu klapla prava, potom lava strana a zacali sa konat vselijake figury. Kridlo nekontrolovatelne vyvadzalo a postupne sa dostavalo do rotacie. Palino to zhodnotil na zalozku a tak ju hodil. Zalozka sa nafukla do troch sekund a vtedy som uz vedel, ze sa aj moj let konci a ze idem ratovat Paliho. Padal z velkej vysky a do vysielacky nam oznamil, ze je v poriadku. Ale na hlase mu bolo pocut roztrasenie a nespokojnost, ze to este mohol riesit. Pristal podla jeho slov celkom v pohode na sikmy zraz, po ktorom sa este pat metrov zosuchol. Opadal 4 az 5 m/s a ked sme ho s Libakom z hora sledovali, bolo vidno, ako ho vietor nosi podla vrstvy, v ktorej sa nachadzal.
My sme popristavali pri jazere a sli sme sa kupat a Palino po hodinke za nami prisiel a splachol zo seba tu smolu. Iba plizic obecny, ako sme nazvali Kuba, odletel na trat a letel tym jeho sposobom co najnizsie a najrychlejsie pri zemi. Voda v jazere bola prijemna a osviezujuca, ale ako nahle sme z vody vysli boli sme suchi. Zhodnotili sme, ze je lepsie mrznut v 3000 ako sa piect dole pri zemi.
Ta teplota nas vystavila a vyhladovela a kedze sme mali po ceste mestecko Wai, tak sme sa prepravili az na stanicu a sli sme sa pozriet na trhy, kde sme sa dosyta najedli poriadne pikantneho ani neviem coho.
Stretli sme aj Kuba, ktory uletel 26 km a sadol pri jazere. Z jeho letu len prezradim, ze sa zdvihol z piatich metrov nad zemou a rovno do 1700mnm. Vecer pri hoteli sme prebalili Paliho zalozku a rozplietli jeho aero. Vyrobili sme rukovat a pripravili sme jeho vystroj na dalsi den. Myslim, ze po predoslom dlhom dni sme si mali dat oddych, ale nedali sme si a dan si vyzral Palino. Dopadlo to dobre tak sme radi a hadam sa z toho aj poucime. Zajtra pojdeme lietat len styria, kedze chalanov zlomili zenske, tak s nimi idu na vyletik do Mahabalesvaru.
10.2.11
Rano po ranajkach stretavame kamarata zo Slovinska Juriho, ktory nam oznamuje, ze ide na startovacku Kengar, ktora je taktiez orientovana na juhovychod, ale kedze mame informacie, ze bude silny vietor tak sme sa dali prehovorit a ideme tam. Na start nas viedol majitel eco campu Andre, ktory nas oboznamil s podmienkami. Vo vzduchu sme zistili, ze stupaky su neskutocne sfukovane a treba si sakramensky rozmysliet, ci ich tocit. Po nepresvedcivych stupakoch Pali zahlasil ako prvy, ze ide sadnut dole na pristavacku. Bolo to rozbite a silne, tak chvilami som rozmyslal, ze sadnem aj ja. Z malej vysky pred kopcom som sa vyskrabal v peknom sirokom stupaku nad kopec, kde opat zacala dilema so sfukovanymi stupakmi.
Kubo mal nastupanych cez 2000 a povzbudivo nam zahlasil do vysielacky, aby sme to nevzdavali, ze su stupaky hnusne ale ze su nahusto. Duncko bojoval este par minut a nasledoval Paliho. Samozrejme, ze veril do poslednych metrov, ze sa zdvihne. Nepodarilo sa mu to, tak sadol na pristavacke. Ja som preskocil na startovacku Rajpuri, kde som nasiel agresivny stupak, ktory som ani nechcel tocit. Kubo ma presvedcil tak, ze mi povedal, ze ma vidi a ze sa plizi ku mne a ze ho mam udrzat a vykreslovat mu ho. Pozdvihal som sa a znova som preskocil nad startovacku, kde som nasiel silny stupak, ktory si aj napriek silnemu vetru razil cestu hore bez sklonu. Dotocil som 2700 a slapol som na dve tretiny speed a vydal som sa priamo proti vetru. Vo vyske sa este dalo bojovat, ale ked som klesol pod 2000, tak moje dopredne rychlosti sa pohybovali kolo 20 az 25 km/h. Nastastie o stupaky nebola nudza, tak som si znova dotocil a pokracoval som. Takto som bojoval takmer hodinu a ked som videl na gipku ze som len 10 km od stratu, tak som to otocil a siel spat. Ked som doletel nad start, Kubo uz sedel na zemi. Ostal som sam a bol som dost v napati z tolkych turbulentnych stupakov. Ked som doletel nad miesto, kde som predtym tocil 4 m/s, tak som tam teraz nasiel sedmicku, ktora ma na privitanie poriadne pretrieskala, ale po ustredeni som mal pocit, ze padam do neba. Z vysky som videl dva padaky, ktore tocili na zapad a dost ma to prekvapilo, ked dovtedy dul juhovychod. Preskrabal som sa ku nim a vytocil do 2800 a natiahol som si dalsie rameno 8 km od startu.
Vratil som sa s mizernou vyskou nad plosinu a bol som rozhodnuty, ze uz idem pristat, lebo som toho bojovania mal dost. Ale ako som uz spominal plosiny tu davaju kominy a tak ma znova vycapalo takmer do 3000mnm a tak som si povedal, ze ked sa ten vetrisko ukludnil, tak ze si to este natiahnem smerom na zapad. Toto posledne rameno bolo ako za odmenu. Neprepadol som sa pod 2500 mnm a preletel som 15 km az nad mesto Mahabalesvar, kde boli chalani na vylete. Cestou spat mi fukal zapadik tak som nemal problem trat uzavriet a sadnut hore na plosine. Po styroch hodinach som spokojne sedel na plosine a slnil sa. Ked som sa zbalil a zistil kade sa dostanem dole do Panchgani vydal som sa na cestu. Hore na plosine som stretol opicu, ktora mi podavala ruku. Pekny zazitok to bol. Ked som si vecer prihlasil let tak mi to hodilo 55 FAI. Prijemne ma to prekvapilo a potesilo. Chalani si oddychli a o to vacsiu chut maju na zajtrajsie lietanie. Vecer si davame trhaca ako prevenciu a ideme v klude spat. Zajtra sa stahujeme spat do Eco Cempu, kde sa vsetci citime prijemnejsie. Druha skupina timu zajtra cestuje do Pune a potom do chramoveho komplexu Ellora. Urcite si to uziju a bude im dobre ako nam bez nich, xixi.. Bo myslim, ze chalani sa teraz zacnu ovela viac sustredovat na lietanie a len na lietanie.
