Ukončenie reportu :(
Kubo 17. 2
potom co sme sa vacsina nabazili lietania, sa lietalo rekreacne. Lietanie v slabych stupakoch, dostupy tazko cez 2,5 neboli to, na co sme boli zvyknuti. Kedze vacsina z nas pocitovala nastup unavy, rozhodli sa pristat. Ja som rozhodol, ze poletim na trat. Ako jediny som sa rozhodol, ze budem startovat priamo v kempe.
Priznam sa, ze silne podmienky a moznosti lietat plazenim som si vychutnaval. Kedze som vcera vecer mal chut si este pred zapadom slnka posvahovat isiel som lietat.
startovacka priamo v kempe pri zapade slnka nemala chybu. Teraz naspat do oneho dna, ktory mi pripadla ta cest zvecnit. Startovat priamo v kempe preco nie, po starte som sa nalepil na hreben; jedna otocka a Radzi, nas zahradnik, je odrazu akysi maly, hmm.... Rychlost stupania bola paradna, po chvili ale zistujem, ze je to dake cele zle. Mam pocit, ze vietor nejde zo zapadu ale spoza mna, tak nic rychlo naspat pod hreben a zistit co sa deje. Letim pekne pod hrebenom smerom na Krisnu.
Po ceste k druhej startovacke je este jedna mensia, ku ktorej ked som prilietal ma povykrucalo boh ho vie co.. hmm kuknem hore a dve snury nemam, asi pri starte, ci teraz... nevadi padak leti tak je to ok. Prichadzam na Krisnu teren je tu otvoreny a pripadny general wing east by tu nemal prekazat. Vietor bol vychodny presne ako som cakal. Na startovacke som nevidel chalanov ktory si zobrali taxi. Pomaly som si zacal mysliet ci nesli na Harryson folly. Prvy stupak ma pri severovychodnom sklone vyniesol do 2,2. Medzi tym sa chalani dole rozlozili a cakali. Kedze som zbadal, ze sa nejako neponahlaju nasliel som si klesak a pristal. Za mojej neodbornej asistencie mi Duncek opravil obe snury. Kumulky naskane acka v ruke, ale vietor ee, nic sa nehybe. Po velkom trapeni odstartujeme vsetci. Duncek ako prvy a za nim vsetci ostatni. Prvy stupak cez 2km. Fotko ako prvy a za nim vsetci ostatni k jazeru. Zahlasim chalanom, ze som PK a mam chut ist kdekolvek len si este poviat a este si do pamate zafixovat tu neadheru. Odkedy lietam, mam velky respekt pred oblakmi. Na vidlicku som sa vybral iba preto, ze tam boli najvacsie oblaky, do ktorych som realne mohol doletiet. Stupaky slabe a nie a nie dnu. Stale sa predo mnou formavali vacsie a vacsie oblaky. Az pri ceste naspat sa mi podarilo vletiet dnu. V slabom jednotkovom stupaku som ledva 200m nastupal a koniec. Rozhodol som sa, ze kym sa chalani, ktori mi do vysielacky zahlasili, ze uz idu do Wai, zostanem svahovat na zapade. Vo vzduchu uz v tu chvilu bolo aspon 5 padakov a 3 tandemy. Je az neuveritelne ako dokaze funguvat kopec aj po zapade slnka, do ktoreho som v ten den svahoval, funguje dokonca az tak ze zaciatocnici maju velky problem a niekolko krat sa stalo, ze aj 1,5 hod po zapade slnka pri zapnutych svetlach aut pristavali.
Matrosnik
Po krasnych prezitych dnoch v Panchgani, sme sa vecer rozlucili s Andrem a sli sme na bus, ktory nas mal v style lezania prepravit na poslednu cast nasho tripu P.E.S. az do statu Goa na krasnu plaz Arambol. Kde sa da usvahovat nad Indickym oceanom na brize do zblbnutia.
Lietanie v Panchgani, hmm, dlho rozmyslam ako pokracovat dalej ale verte mi, je dost tazke opisat tolku krasu slovami. Mnozstvo letovej eufoorie po pristati, vecerne posedenia v kempe, perfektne jedla a chutne ovocicka, priatelska atmosfera a ochota pomahat si v akychkolvek situaciach, ci uz od domacich obyvatelov, alebo od ostatnych spoluobyvatelov kempu. Pocasie nam na tomto vylete prialo tak ako sme si ho aj vysnivali a myslim, ze na tomto letovom terene sa daju uletiet krasne lety. Plati tu pravidlo, ze paragliding je limitovany len hlavou cloveka a strachom, ktory obcas prezivame vsedci. A mozno aj vdaka nemu sme vsedci v poriadku a tazko sa lucime z Indiou, ale uz teraz viem, ze som tam nebol naposledy. Incredible India
Kubo
Spociatku sme poriadne nevedeli pochopit citanie terenu, pretoze nie vsetko tu funguje ako sme boli zvyknuti. To, ze je nieco nasvecovane a nafukovane priamo este neznamena, ze tam bude stupak. Tereny tu su citatelne a odtrhove miesta sa tiez daju lahko citat z terenu, casto vsak vznikaju situacie, kedy nic neplati a namiesto vysnivaneho stupaku, ktory by mal byt tutovka, je iba pekne rychly stupak, ale smerom dole. Priznam sa, ze za dobu co lietam som nebol tolko krat v rotore ako tu, napriek tomu, ze v knihe to znamena smrtka a neradno tam chodit, v Panchgani je to praveze opak. Niekedy to sice nebolo nic pohodlne ale hlavne, ze to ide hore. Hrebene, najma pri silnom vetre, fungovali opacne ako sme chceli, silne klesaky stupaky az prilis zafukovane za kopec a po urcitej vyske uplne zmizli. Takmer kazdy den sme mali moznost vidiet dustiho na stolovej hore, co zo zaciatku vzbudzovalo velky respekt. Lietanie v Panchgani sa pre mna stalo obrovskym zazitkom a bude tazke prekonat nieco tak nadherne, lebo latka je prilis vysoko. Co som si najviac vychutnaval bolo to, ake je neuveritelne jednoduche prepravovanie v Indii za takmer ziadne peniazky. Ludia, pristup aky mali ku nam, tak na to sa neda zabudnut.
Duncko
Velmi kvalitna termika na miestach kde ma byt. Po vytrateni vysky az pod hreben sa dost tazko dvihalo a vela z toho bolo z rotora. Fungovala tu dost casto zaveterna vlna, na ktorej sa dalo preplazit na miesta, kde to slo opat hore. Pri startoch boli dost uzke a ostre stupaky, ktore nas neraz vo vzduchu povyzvrtavali. Vecerne doklzy z trate boli priam az uzasne a velmi prijemne a to pri minimalnom opadani a s uplne kludnymi zvyskami termiky. Pocas celeho pobytu bol kazdy den letovy a zaroven kazdy iny tak, ako to v paraglidingu uz byva.
Fotko
Po vsetkych ohodnoteniach uz asi nemam co dodat. Asi len tolko, ze kazdy takyto vylet ma nieco do seba a posuva kazdeho z nas dopredu a to nehovorim o kuzle tejto krajiny, o prijemnych ludoch, vecernych tancoch a oslavach. Rad sa tam budem vracat a dufam, ze to bude uz co skoro.
Tommysk
Riadny vylet toto :). Prvy, kedy boli naozaj vsetky dni letove a asi aj cross contry possible! Uzili sme si asi vsetky druhy termiky. Uzili sme si aj indicke dobrodruzstva na zemi, ako cestu v autobuse na dvoch kolesach, cesty z preletov vsetkymi moznymi sposobmi. Vizualny zazitok naozaj sialeny. Viaceri z nas tu skusali nove kridla v realnych, miestami az hard core podmienkach, a to k spokojnosti. Tato, nazvem ju stredna India, je o dost ina ako ta pod Himalajmi - v niecom lepsia v niecom horsia, ale v kazdom pripade uzasna. Uz teraz viem kam povedu moje cesty ked budem chciet niekde v teple a cross country, stravit zimne mesiace.
Libak
Mne sa hlavne pacila nasa timova atmosfera. Vecer pred spanim sme dlhe hodiny studovali mapu a vymyslali trasu ktoru budeme spolu letiet na druhy den. Co sa nam aj darilo, nezalezalo nam kolko kilometrov to bude, vitazstvo bolo ked sme tu trasu vsetci uleteli davali sme na seba pozor a delili sa cez vysielacky nie len o stupaky ale aj o zazitky. Pohorie gath nam ukazalo nie raz zdvihnuty prst a tato timovost sa ukazala ako dobry sposob na zvysenie bezpecnosti. Urcite kazdemu odporucam aby si tento termicky raj siel vyskusat, ale chcem zaroven aj upozornit ze je to india a je tu ovela viac nastrah ako u nas a pomoc neprichadza do 20min takze okrem stastia si do batohu treba zabalit aj skusenosti.
Palino
Okolie Panchgani vyzera priam neskutocne, ako v nejakom westernovom filme. Same kanony, stolove hory, priehrady… no proste nadhera.
Na miestne podmienky sa rychlo zvykalo. Na ranajky slnko, na obed slnko, na veceru slnko… :) Co viac si padackar moze priat. Stupaky vyzivne, dostupy dostatocne. Seriozne lietanie zacalo hned v prvych dnoch, coho dokazom bol aj nadherny cca 80 km trojuholnik s dostupmi 3500m a k tomu odpovedajucich 6+ hodin vo vzduchu. To bol asi najlepsi den nasho pobytu. Potom sa podmienky zacali trochu menit, stupaky boli turbulentnejsie, aj dostupy nizsie, ale nebolo to pravidlo. No i napriek tomu sa dalo pekne polietat kazdy den. Myslim ze kazdy si polietal do sytosti. S logistikou nebol ziadny problem, vzdy sa nasiel niekto kto vas zviezol, alebo ste si pockali na miestnu dopravu. Ubytovanie v kempe s vyhladom na celu dolinu malo svoje caro. Stretli sme sa tu s pilotmi z roznych kutov sveta a vecerne debaty boli na dennom poriadku.
Po takom intenzivnom lietani dobre padne nejaky relax. Ten ako ceresnicka na torte bola Goa.
Miesto vzdialene jednu noc cestovania v spacom buse padol ako balzam. Kupanie sa v mori a vyvalovanie na plazi bolo to prave. Ale samozrejme, ze bez lietania na brize sa to nezaobislo. Pristatie na plazi, vyblbnutie sa s groundhandlingom a rovno do mora sa zvlazit.
Tohtorocna India bola proste opat nezabudnutelna a jedinecna... Miesto kde sa budem vzdy rad vracat…
Kubo 17. 2
potom co sme sa vacsina nabazili lietania, sa lietalo rekreacne. Lietanie v slabych stupakoch, dostupy tazko cez 2,5 neboli to, na co sme boli zvyknuti. Kedze vacsina z nas pocitovala nastup unavy, rozhodli sa pristat. Ja som rozhodol, ze poletim na trat. Ako jediny som sa rozhodol, ze budem startovat priamo v kempe.
Priznam sa, ze silne podmienky a moznosti lietat plazenim som si vychutnaval. Kedze som vcera vecer mal chut si este pred zapadom slnka posvahovat isiel som lietat.
startovacka priamo v kempe pri zapade slnka nemala chybu. Teraz naspat do oneho dna, ktory mi pripadla ta cest zvecnit. Startovat priamo v kempe preco nie, po starte som sa nalepil na hreben; jedna otocka a Radzi, nas zahradnik, je odrazu akysi maly, hmm.... Rychlost stupania bola paradna, po chvili ale zistujem, ze je to dake cele zle. Mam pocit, ze vietor nejde zo zapadu ale spoza mna, tak nic rychlo naspat pod hreben a zistit co sa deje. Letim pekne pod hrebenom smerom na Krisnu.
Po ceste k druhej startovacke je este jedna mensia, ku ktorej ked som prilietal ma povykrucalo boh ho vie co.. hmm kuknem hore a dve snury nemam, asi pri starte, ci teraz... nevadi padak leti tak je to ok. Prichadzam na Krisnu teren je tu otvoreny a pripadny general wing east by tu nemal prekazat. Vietor bol vychodny presne ako som cakal. Na startovacke som nevidel chalanov ktory si zobrali taxi. Pomaly som si zacal mysliet ci nesli na Harryson folly. Prvy stupak ma pri severovychodnom sklone vyniesol do 2,2. Medzi tym sa chalani dole rozlozili a cakali. Kedze som zbadal, ze sa nejako neponahlaju nasliel som si klesak a pristal. Za mojej neodbornej asistencie mi Duncek opravil obe snury. Kumulky naskane acka v ruke, ale vietor ee, nic sa nehybe. Po velkom trapeni odstartujeme vsetci. Duncek ako prvy a za nim vsetci ostatni. Prvy stupak cez 2km. Fotko ako prvy a za nim vsetci ostatni k jazeru. Zahlasim chalanom, ze som PK a mam chut ist kdekolvek len si este poviat a este si do pamate zafixovat tu neadheru. Odkedy lietam, mam velky respekt pred oblakmi. Na vidlicku som sa vybral iba preto, ze tam boli najvacsie oblaky, do ktorych som realne mohol doletiet. Stupaky slabe a nie a nie dnu. Stale sa predo mnou formavali vacsie a vacsie oblaky. Az pri ceste naspat sa mi podarilo vletiet dnu. V slabom jednotkovom stupaku som ledva 200m nastupal a koniec. Rozhodol som sa, ze kym sa chalani, ktori mi do vysielacky zahlasili, ze uz idu do Wai, zostanem svahovat na zapade. Vo vzduchu uz v tu chvilu bolo aspon 5 padakov a 3 tandemy. Je az neuveritelne ako dokaze funguvat kopec aj po zapade slnka, do ktoreho som v ten den svahoval, funguje dokonca az tak ze zaciatocnici maju velky problem a niekolko krat sa stalo, ze aj 1,5 hod po zapade slnka pri zapnutych svetlach aut pristavali.
Matrosnik
Po krasnych prezitych dnoch v Panchgani, sme sa vecer rozlucili s Andrem a sli sme na bus, ktory nas mal v style lezania prepravit na poslednu cast nasho tripu P.E.S. az do statu Goa na krasnu plaz Arambol. Kde sa da usvahovat nad Indickym oceanom na brize do zblbnutia.
Lietanie v Panchgani, hmm, dlho rozmyslam ako pokracovat dalej ale verte mi, je dost tazke opisat tolku krasu slovami. Mnozstvo letovej eufoorie po pristati, vecerne posedenia v kempe, perfektne jedla a chutne ovocicka, priatelska atmosfera a ochota pomahat si v akychkolvek situaciach, ci uz od domacich obyvatelov, alebo od ostatnych spoluobyvatelov kempu. Pocasie nam na tomto vylete prialo tak ako sme si ho aj vysnivali a myslim, ze na tomto letovom terene sa daju uletiet krasne lety. Plati tu pravidlo, ze paragliding je limitovany len hlavou cloveka a strachom, ktory obcas prezivame vsedci. A mozno aj vdaka nemu sme vsedci v poriadku a tazko sa lucime z Indiou, ale uz teraz viem, ze som tam nebol naposledy. Incredible India
Kubo
Spociatku sme poriadne nevedeli pochopit citanie terenu, pretoze nie vsetko tu funguje ako sme boli zvyknuti. To, ze je nieco nasvecovane a nafukovane priamo este neznamena, ze tam bude stupak. Tereny tu su citatelne a odtrhove miesta sa tiez daju lahko citat z terenu, casto vsak vznikaju situacie, kedy nic neplati a namiesto vysnivaneho stupaku, ktory by mal byt tutovka, je iba pekne rychly stupak, ale smerom dole. Priznam sa, ze za dobu co lietam som nebol tolko krat v rotore ako tu, napriek tomu, ze v knihe to znamena smrtka a neradno tam chodit, v Panchgani je to praveze opak. Niekedy to sice nebolo nic pohodlne ale hlavne, ze to ide hore. Hrebene, najma pri silnom vetre, fungovali opacne ako sme chceli, silne klesaky stupaky az prilis zafukovane za kopec a po urcitej vyske uplne zmizli. Takmer kazdy den sme mali moznost vidiet dustiho na stolovej hore, co zo zaciatku vzbudzovalo velky respekt. Lietanie v Panchgani sa pre mna stalo obrovskym zazitkom a bude tazke prekonat nieco tak nadherne, lebo latka je prilis vysoko. Co som si najviac vychutnaval bolo to, ake je neuveritelne jednoduche prepravovanie v Indii za takmer ziadne peniazky. Ludia, pristup aky mali ku nam, tak na to sa neda zabudnut.
Duncko
Velmi kvalitna termika na miestach kde ma byt. Po vytrateni vysky az pod hreben sa dost tazko dvihalo a vela z toho bolo z rotora. Fungovala tu dost casto zaveterna vlna, na ktorej sa dalo preplazit na miesta, kde to slo opat hore. Pri startoch boli dost uzke a ostre stupaky, ktore nas neraz vo vzduchu povyzvrtavali. Vecerne doklzy z trate boli priam az uzasne a velmi prijemne a to pri minimalnom opadani a s uplne kludnymi zvyskami termiky. Pocas celeho pobytu bol kazdy den letovy a zaroven kazdy iny tak, ako to v paraglidingu uz byva.
Fotko
Po vsetkych ohodnoteniach uz asi nemam co dodat. Asi len tolko, ze kazdy takyto vylet ma nieco do seba a posuva kazdeho z nas dopredu a to nehovorim o kuzle tejto krajiny, o prijemnych ludoch, vecernych tancoch a oslavach. Rad sa tam budem vracat a dufam, ze to bude uz co skoro.
Tommysk
Riadny vylet toto :). Prvy, kedy boli naozaj vsetky dni letove a asi aj cross contry possible! Uzili sme si asi vsetky druhy termiky. Uzili sme si aj indicke dobrodruzstva na zemi, ako cestu v autobuse na dvoch kolesach, cesty z preletov vsetkymi moznymi sposobmi. Vizualny zazitok naozaj sialeny. Viaceri z nas tu skusali nove kridla v realnych, miestami az hard core podmienkach, a to k spokojnosti. Tato, nazvem ju stredna India, je o dost ina ako ta pod Himalajmi - v niecom lepsia v niecom horsia, ale v kazdom pripade uzasna. Uz teraz viem kam povedu moje cesty ked budem chciet niekde v teple a cross country, stravit zimne mesiace.
Libak
Mne sa hlavne pacila nasa timova atmosfera. Vecer pred spanim sme dlhe hodiny studovali mapu a vymyslali trasu ktoru budeme spolu letiet na druhy den. Co sa nam aj darilo, nezalezalo nam kolko kilometrov to bude, vitazstvo bolo ked sme tu trasu vsetci uleteli davali sme na seba pozor a delili sa cez vysielacky nie len o stupaky ale aj o zazitky. Pohorie gath nam ukazalo nie raz zdvihnuty prst a tato timovost sa ukazala ako dobry sposob na zvysenie bezpecnosti. Urcite kazdemu odporucam aby si tento termicky raj siel vyskusat, ale chcem zaroven aj upozornit ze je to india a je tu ovela viac nastrah ako u nas a pomoc neprichadza do 20min takze okrem stastia si do batohu treba zabalit aj skusenosti.
Palino
Okolie Panchgani vyzera priam neskutocne, ako v nejakom westernovom filme. Same kanony, stolove hory, priehrady… no proste nadhera.
Na miestne podmienky sa rychlo zvykalo. Na ranajky slnko, na obed slnko, na veceru slnko… :) Co viac si padackar moze priat. Stupaky vyzivne, dostupy dostatocne. Seriozne lietanie zacalo hned v prvych dnoch, coho dokazom bol aj nadherny cca 80 km trojuholnik s dostupmi 3500m a k tomu odpovedajucich 6+ hodin vo vzduchu. To bol asi najlepsi den nasho pobytu. Potom sa podmienky zacali trochu menit, stupaky boli turbulentnejsie, aj dostupy nizsie, ale nebolo to pravidlo. No i napriek tomu sa dalo pekne polietat kazdy den. Myslim ze kazdy si polietal do sytosti. S logistikou nebol ziadny problem, vzdy sa nasiel niekto kto vas zviezol, alebo ste si pockali na miestnu dopravu. Ubytovanie v kempe s vyhladom na celu dolinu malo svoje caro. Stretli sme sa tu s pilotmi z roznych kutov sveta a vecerne debaty boli na dennom poriadku.
Po takom intenzivnom lietani dobre padne nejaky relax. Ten ako ceresnicka na torte bola Goa.
Miesto vzdialene jednu noc cestovania v spacom buse padol ako balzam. Kupanie sa v mori a vyvalovanie na plazi bolo to prave. Ale samozrejme, ze bez lietania na brize sa to nezaobislo. Pristatie na plazi, vyblbnutie sa s groundhandlingom a rovno do mora sa zvlazit.
Tohtorocna India bola proste opat nezabudnutelna a jedinecna... Miesto kde sa budem vzdy rad vracat…
