dalsie pokracovanie reportu z Indickej vypravy, 11.-13.2.2011 galeria foto
11.2.11
Dnes rano sme sa vratili spat do kempu, kde sa nam tak velmi paci. Po ubytovani, zdriemnuti v stane a pokecani sme sli na start az o pol druhej. Na starte nas privitali narazy o sile 6 az 8 ms z juhovychodu. Ked sme sa rozbalili ako to uz byva zvykom poryvy ustali a museli sme si vyckat na aspon aky-taky vanok.
Prvy siel Kubo a za nim Duncko. Zo startu sme ich pozorovali a zhodnotili sme to ako malo presvedcive a na starte vladla cudesna atmosfera, aku som tu este nezazil. Ved co by sme na Slovensku dali za to aby sme mali taketo podmienky a nam sa malilo. Treti som startoval ja a po mne Libacek. Tomik s Palinom a Fotkom sedeli na starte a svoje padaky nakoniec ani nevybrali. Zmohla ich unava a tak sli do kempu si oddychnut a zregenerovat fyzicky ako aj psychicky. My sme vo vzduchu riesili nepresvedcive stupaky, ktore boli este k tomu aj ohlodavane juhovychodnym vetrom. Duncko s Kubom tocili ale len po hladinu 1600mnm. Ja som po starte vyskrabal par metrov a preplazil som sa do zavetria, kde som tusil ze stupak nebude rozbity aj ked to bol risk ale vysiel. Po chvilke ked uz som vyskrabal par metrov v 0,5ms ku mne priletel Duncko a spolocne sme sa prevrtavali vyssie a vyssie a stupak sa rozbiehal az na 4ms a vytlacili sme to az na 2700 a pustili sme to smerom na zapad ako sme mali v plane. Smer letu bol Mahabalesvar, ktory je obklopeny krasnymi horami s jazerom vo vyske 1200mnm po ktorom sa plavia clnky.
Ked sme konecne dorazili nad mesto hladali sme hrany orientovane na zapad, kedze to bolo dost neskoro. Je tu velmi citatelny teren, ktory nas nesklame a nesklamal nas ani teraz. Ked sme sa prepadli do nizsich vrstiev, bol problem sa podvihat, pri zemi fukal silny juhovychod, ktory nam cestu spet vobec neulahcoval. Ked sme sa s Dunckom otocili, ozval sa vo vysielacke Libacek s Kubom a ohasili nam poziciu kde su. Po chvilke hladania na oblohe som ich zbadal necele dva kilometre od nas. V tu chvilu sme dohladavali neucelenu 0,5 nad terenom bez moznosti pristatia. Nahrabali sme par metrov a preklzali sme na hranu, ktora bolo lepsie orientovana na nas aktualny cas a poziciu.
Po par minutach sme vytocili 2500 mnm a vtedy nas uz Libacek s Kubom dobiehali a tocili o jeden stupak dozadu za nami. Ako sme sa prepadali nizsie a nizsie nase dopredne rychlosti sa znizovali, tak sme si museli udrzovat vysku a tocit vsetko co nam podmienky dali. Ked sme sa konecne preplazili spet tak ma uz dobehol Libacek a Kubo ma dokonca podletel a predbehol. Pri zemi sa dost trapil, stupak vytocil zo zavetria. Ja som si vo vyske dotacal a ponatahoval si este trat. Stupaky sa tu k veceru uplne skludnuju a su viac nez prijemne. Po troch hodinach sme si to vsetci zavreli a pristali sme na table lande az na Duncka, ktory sa siel okupat do jazera. Po prisati nam Kubo konecne povedal ze mal dnes prvy krat dobry pocit z lietania aj ked podla mna to dnes vobec nebolo zadarmo. Na Table lande su opice, ktore su velmi zabavne a tak sme si ich sli poobzerat, pozoznamovat sa s nimi.
Po prihlaseni nam to dalo od 38 az do 44 km plochy trojuholnik. Sme spokojni a po prichode do eco kempu si riedime trhaca a gratulujeme nasmu slovinskemu kamaratovi Jurimu k narodeninam. Vcera uletel krasnych 110km a vsetci ho tu vnimame ako velkeho ucitela. Lieta uz dvadsat rokov a vo vzduchu to je aj vidiet. Dufam, ze vecer nam Kubo zatancuje thermal dance a vytancuje poriadne vysoke dostupy.
12.2.11
Tak, po vcerajsej party sa nam viacerym vstavalo horsie. Vecer sme si zahrali na roznych hudobnych nastrojoch, aj na axis bunde, respektive zipse J Po pozdnom prichode na startovacku Rajpuri, ktora sa nam pozdava ako jedna z najlepsich, sme sa pomalicky porozbalovali a jeden po druhom poskakali do vzduchu.
S uchytenim problem nebol a tak sme sa v prijemnom 5-kovom stupaku vytocili do 2900 mnm. Trasa bola jednoznacna a prve rameno smerom na vychod ponad hreben asi 8 km od startu. Trvalo to 25 minut az na koniec hrebena. Po otoceni sme sa prepadli do nizsich vysok, kde nam navrat zneprijemnoval vietor v doline, ktory nedovolil stupakom sa scelit. Az nad startom sme opet dotocili a pokracovali smerom na zapad nad mesto Mahabalesvar. V pol ceste sme sa otocili lebo sme leteli na protivietor a asi nikomu sa uz nechcelo bojovat tak sme sa otocili a snazili sa vytiahnut posledne rameno smerom na juhozapad, kde je hreben orientovany na zapad. Slnko ho nasvecovalo, ale aj tak to tam nebolo jednoduche a dostup tam bol len do 2500 a nejako sme si tu zvykli na tie 3000 a tak sa nam to nepozdavalo. Ja s Ducnkom sme to skocili cez dolinu kde sme sa po hoblovani prehoblovali az na zem, kde sme pristali dost na tvrdo. Tomik, Palino a Libacek zvolili istejsiu trat smerom spet na zapad a tak sa po plosine dostat az nad start.
Kedze Fotko nam zavodakom nestihal tak si zasa zvolil vlastnu trasu. Trat sa nepodarilo uzavriet nikomu, ale aj tak sme radi, ze sme si polietali pri takom pozdnom starte. Ach, skoro som zabudol na plizica Kuba, ktory svoje trate stahuje raz do tyzdna a prihlasuje to vsetko az potom, ked je clanok uz davno v tlaciarni. Za to vsetko moze vcerajsi vecer ze sme namiesto FAI-ka spravili Zetko. Vecer ideme spat dost skoro a o 21 hod uz v stane vladne nocny rezim a postupne vsetci zaspavame a snivame o stupakoch J.
13.2.11
Rano vstavame neobvykle skoro a dobre oddychnuti. Ideme sa do mesta najest, kde si kazdy den nieco vychutname prvy krat. Tieto gastro speciality indicej kuchyne sa nam pacia a poznamenavam, ze tu jedia vela zeleniny a ryze, ktore sa tu pestuju. Domaci si velmi vela stravy doma vypestuju. Za jedlo v restauracii neminieme viac ako jeden a pol eura aj s pitim. Ak jeme priamo v stankoch kde sa jedlo pripravuje samanskym sposobom, ktore si kuchar vseliako na panvici prehadzuje zaplatime maximalne jedno euro. Porcie su vacsie a chutnejsie a hlavne mozte sledovat ako vam papanicko pripravuju.
Start je Kengar, ktoru nam odporucil majitel cempu Andre a ponukol sa ze nas tam odvezie. Kedze vyzdvihanie sa Kuba a Duncka nas ostatnych na starte odradilo a k tomu este silny narazovy vietor. Ostali sme na starte a opalovali sa. Po utichnuti vetra sme o hodinu a pol startovali. Vo vzduchu sa asi nic nezmenilo, lebo stupaky boli hotove zafukovane hlavolamy. Spolocne sme sa ocitli v jednom stupaku, ktory sme neustale dohladavali a centrovali. Mne doslo vario tak som sa otocil a siel som len na take iste miesta, kde som tusil, ze nieco bude. Bolo pre mna obtiazne ustredovat silne jadra bez varia a tak som po dvoch hodinach trapenia pristal pod startom, kde som sa stretol s Fotkom, ktory pristal po frontikoch na stromoch. Ked je slnko este vysoko je to pri zemi divoke a potom to aj tak vyzera na pristatiach.
Palino dobehol Duncka a spolocne uleteli krasny FAI triangel 58 km. Tomik s Libackom vyhnili na trati asi na 30 km. Kubo letel pred Dunckom a Palim a taktiez si to krasne uzavrel a uzil. Po pristati tu zazivame krasne chvilky na zemi, lebo tu nikdy nieste sami. Mame pocit, ze tu ludia zo zeme vychadzaju a vzdy je pri nas aspon jedna materska skolka. Taktiez dostat sa spet do kempu nieje problem. Zvozy su tu vsetky motorove vozidla, ktore su lacne a najlacnejsie su motorky a autobusy...
