V nedelu vsak fukal v alpach silnejsi vyskovy vietor, takze podmienky neboli celkom take dobre ako sme cakali. Stupaky bud boli rozbite a nedali sa dotocit, alebo vobec neboli tam kde sa dali ocakavat s istotou.
Dalsi den - pondelok 29.8. sa uz nasunula na Alpsku oblast silna oblacnost cirrov, tak sme vobec nedufali ze si polietame. Hned rano ked sme videli komplet zadekovanu oblohu, sme sa vybrali na cestu spät, s vyhliadkou alternativneho programu - autoturistika a kupanie.
Este sme chceli pozriet dalsi, pre nas novy teren - Silian, tam vsak piloti iba zlietavali a tvrdili, ze termika vobec nefunguje. Pokracovali sme v nasej ceste dalej smerom domov, okolo obeda sme uz boli v mestecku Lienz, kde nas prekvapilo, ze sa cirry trochu rozplynuli.
Alternativny program sme teda zavrhli, nasadli sme na lanovku a davaj het na start Zettersfeld nad Lienzom vo vyske 2300m.n.m. Jazdou lanovkou na startovacku sme vsak pozorovali, ako paraglajdisti pri snahe tocit stupaky iba vyklesavali a po tazkom boji nakoniec pristavali dole na pristavacke.
Iba jeden padacik vytacal v megakozme stupacik, dufajuc ze sa takto podari vystupat aj nam, sme rychlo odstartovali a za polhodku sme mali natocenych 3000m.n.m. a stale to stupalo. Nezdrziavali sme sa nad startom a pustili sme sa rovno na prelet smerom na Matrei. Zvlastne bolo, ze tento den sme lietali v celej oblasti uplne sami, pritom sme zvyknuti, ze tu stretame stovky plachtarov. Tato samota dala tejto krajine uplne iny rozmer.
Dostupy boli naozaj vysoke - potom ako sme natocili vyse 3700m som cez vysielku volal Dalibora a Tropika, ktorych som mal na dohlad, aby sme to pustili rovno dozadu dovnutra tych vysokych hor. Ostatni lietali iba lokalne, alebo sa nepustali na prelet prilis daleko, lebo atmosfera bola sice dobra na lietanie, ale nie velmi prijemna. Takisto cirry brzdili termiku a nedalo sa predpokladat, ako dlho sa bude dat letiet.
Uzasne pohlady v ludoprazdnej krajine nam boli odmenou za trochu adrenalinove lietanie casto s malymi moznostami pripadneho nechceneho pristatia. Cirry obcas zatienili celu oblohu, no stupaky sa aj napriek tomu v tychto vyskach vytvarali aj v zatienenych skalnatych kotloch. Vdaka vysokym dostupom sme hravo preskakovali sedla vo vyske 3000m a viac a smerovali sme ku Grossglockneru.
Ja a Dalibor sme tam doleteli s vyskovou rezervou nad ladovcom (najvacsi ladovec v Rakusku), dotocili sme skoro vrchol a museli sme opustit tuto krasu koli vrtulniku, ktory kruzil okolo..
Daliborovi sa podarilo vratit spät do Lienzu, ja som vsak pristal v doline, odkial ma zobrali stopom turisti, ktori na Grossglockner slapali a liezli 2 dni. Nam sa to podarilo pocas niekolkych hodin - vdaka perfektnym letovym podmienkam ktore sme tento den nahodne trafili a dobre nacasovali.
Majo, Dalibor, Tommy, Duncko, Laci, Tropik, Branik, Lubka, Zuzka, Sonicka
