Mame za sebou dalsi vydareny vylet. Letove podmienky na Slovensku nevyzerali vobec pozitivne tak sme sa zase vybrali tam, kde to bude fajn. Tentokrat sme boli na potulkach v Chorvatskej Dalmacii v oblasti Perucko Jezero - s pohorim Greda, kde uz boli Dalibor s Tommym minuly rok (link). Oblastna klima je tu ovplyvnena najvacsim jazerom v chorvatsku, ktore v noci dokonale vychladi vzduch a potom cez den umoznuje vznik vyzivnych stupakov.
Po dlhej ceste sme sa dospali priamo pri jazere a zakempovali sme tam na 4 dni.
Rano sme sa okupali v jazere, ktoreho voda bola naozaj prijemne osviezujuca a davajhet na kopec!
Do vzduchu sme sa velmi neponahlali, kedze nad hrebenom Gredy, kde sme tento den startovali este poobede neboli kumule. Nakoniec lietanie bolo velmi prijemne, aj ked nie uplne ideal koli vetru, no dalo sa odletiet pekne trate co sa nam aj podarilo. Vecer sme stravili s domacim spravcom terenu - Jerkom, ktory sa nam cely cas velmi pohostinne venoval.
Druhy den rano nas zobudilo zemetrasenie o sile 4st. richterovej stupnice, ktoreho epicentrum bolo prave v Perucko jazero, kde sme spali. Vsetkych to zobudilo, iba ja som to prespal :(
Tento den nam Jerko navrhol, ze mozme ist startovat na druhu stranu doliny ako je Greda - na vychodny hreben Svilaja vo vyske 1250 mnm. s prevysenim 900m.
Umoznuje velmi skory start, podarilo sa nam odstartovat o 11.hodine. Uz o pol 12 sa dalo dotocit prvy kumul, niektorym sa podarili velmi pekne prelety. Duncko - kral zahori nam znova ukazal ako sa lieta (treklog).
Vecer nas Jerko pohostil v kamennom dome svojich starych rodicov, kde nam jeho zena Vesela pripravila na veceru tradicne jedlo z mladeho byka. Bolo to naozaj ...neviem ako to opisat... Aj pan Zaloudek si prisiel na svoje..
Treti den rano sme mali hlavy v smutku, koli silnemu vetru. Pol dna sme sa flakali po okoli, boli sme znova pozriet mestecko Sinj. No poobede sme sa rozhodli ze ideme skusit aspon posvahovat. Startovali sme okolo pol 3, ja som hned po starte vytocil skorokumul a pustil sa na prelet. Spolu so mnou v mensej vyske leteli aj Marek a Juro.
Ti asi po 10 km sadli pri jazere, kde sa sli okupat. Juro to uz nevydrzal a pristal rovno do vody asi meter od brehu. Ja som pokracoval dalej (treklog), za jazerom som v malych vyskach nulickoval roviny, vyzdvihal som sa a doletel som az k najvyssej hore Chorvatska - Dinara, kt. ma nieco cez 1800mnm.
Asi o 17.hodine som pristal, kedze som sa snazil pretlacit proti vetru a pristat na nejakom rozumnom mieste. Nemal som na vyber, z Dinare viedla len jedna cesta - do Bosny cez uzemie nikoho po nahornej plosine okolo Dinara. Bolo to velmi lakave, ale nemal som zrovna chut na survival trek.
Stvrty den tu uz bolo neletovo tak sme sli navstivit kamarata do Splitu
, pozreli sme si toto pekne mestecko a vecer sme uz prasili smer Slovinsko, kde malo byt dalsi den prudko preletovo. Zvolili sme teren nasho kamarata Juriho v Karavankach - Gozd.
Posledny den vyletu sme si polietali tam, bolo sice letovo, ale nebolo to idealne koli severnemu vetru ktory nam nedovolil vystupat. Asi sme zle zavolili teren, alebo sme mali smolu ze sme nestartovali skor, ale sme sa vykecavali s Jurim. No radi sme ho stretli, takisto aj Sandyho. Vecer sa nam strasne nechcelo vracat sa domov, co sposobilo ze sme si omylom vymkli kluce v aute... Tento problem sme ale hravo zvladli, naskakali sme do auta a davajhet na nie velmi dlhu cestu na Slovensko. No po chvile cesty nam dosla nafta v horskom prechode do Rakuska, no aj to sme vyriesili. Nakoniec sa nam podarilo docestovat domov.. Tesime sa na dalsi vylet..
Jajo, Tommy, Duncko, Palino, Vlado, Marek, Juro, MisoHC, Velkyrobo.
Rano sme sa okupali v jazere, ktoreho voda bola naozaj prijemne osviezujuca a davajhet na kopec!
Do vzduchu sme sa velmi neponahlali, kedze nad hrebenom Gredy, kde sme tento den startovali este poobede neboli kumule. Nakoniec lietanie bolo velmi prijemne, aj ked nie uplne ideal koli vetru, no dalo sa odletiet pekne trate co sa nam aj podarilo. Vecer sme stravili s domacim spravcom terenu - Jerkom, ktory sa nam cely cas velmi pohostinne venoval.
Druhy den rano nas zobudilo zemetrasenie o sile 4st. richterovej stupnice, ktoreho epicentrum bolo prave v Perucko jazero, kde sme spali. Vsetkych to zobudilo, iba ja som to prespal :(
Tento den nam Jerko navrhol, ze mozme ist startovat na druhu stranu doliny ako je Greda - na vychodny hreben Svilaja vo vyske 1250 mnm. s prevysenim 900m.
Umoznuje velmi skory start, podarilo sa nam odstartovat o 11.hodine. Uz o pol 12 sa dalo dotocit prvy kumul, niektorym sa podarili velmi pekne prelety. Duncko - kral zahori nam znova ukazal ako sa lieta (treklog).
Vecer nas Jerko pohostil v kamennom dome svojich starych rodicov, kde nam jeho zena Vesela pripravila na veceru tradicne jedlo z mladeho byka. Bolo to naozaj ...neviem ako to opisat... Aj pan Zaloudek si prisiel na svoje..
Treti den rano sme mali hlavy v smutku, koli silnemu vetru. Pol dna sme sa flakali po okoli, boli sme znova pozriet mestecko Sinj. No poobede sme sa rozhodli ze ideme skusit aspon posvahovat. Startovali sme okolo pol 3, ja som hned po starte vytocil skorokumul a pustil sa na prelet. Spolu so mnou v mensej vyske leteli aj Marek a Juro.
Asi o 17.hodine som pristal, kedze som sa snazil pretlacit proti vetru a pristat na nejakom rozumnom mieste. Nemal som na vyber, z Dinare viedla len jedna cesta - do Bosny cez uzemie nikoho po nahornej plosine okolo Dinara. Bolo to velmi lakave, ale nemal som zrovna chut na survival trek.Stvrty den tu uz bolo neletovo tak sme sli navstivit kamarata do Splitu
, pozreli sme si toto pekne mestecko a vecer sme uz prasili smer Slovinsko, kde malo byt dalsi den prudko preletovo. Zvolili sme teren nasho kamarata Juriho v Karavankach - Gozd.Jajo, Tommy, Duncko, Palino, Vlado, Marek, Juro, MisoHC, Velkyrobo.
padacik letiiii
dusanm nas povozil medzi startovackami..
Peručko jezero
mines!
v pozadi najvyssia hora Chorvatska - Dinara (1831m)
Juriho startovacka Gozd v Slovinskych Karavankach
pohlad z Gozdu smerom na Julske alpy
Karavanky
