únik pred monzúnom

Monzúnové obdobie v strednej Európe všetkým padáčkárom spôsobuje vážne depky, preto sme sa predposledný víkend vybrali na juh za počasím - do Talianskeho Bassana del Grappa. Zdalo sa to ako poriadne zúfalstvo cestovať kôli lietaniu 800 km len na víkend, no nenechali sme sa odradiť. Meteogramy pre severné Taliansko vyzerali celkom dobre ale nie najlepšie, spoľahli sme sa že blízkosť pobrežia v tejto oblasti určite spraví svoje a dopraje nám letové počasie.

V piatok večer sme nasadli do dvoch rýchlych áut a daváj het na ďalekú cestu! Oblasť už trochu poznáme preto sme smerovali rovno do free kempu pri hoteli Dalla Mena v údolí Valle Santa Felicita pri meste Semonzo. Dozvedeli sme sa že GPS navigátori zrejme nevedia po taliansky, preto nás vodili po všakovakých typicky úzkych uličkách Talianskeho vidieka. Nakoniec sme trafili a dobre sme si oddýchli pred sobotným letovým dňom na ktorý sme sa tešili celých 8 hodín cesty z Bratislavy.

Zväčšiť mapu
Ráno sme sa na kopec veľmi neponáhľali, veď sme na miesto dorazili neskoro v noci. Dobre sme si pospali aj napriek asi stovke talianov, ktorí sa ráno vyskytli v našom free kempe, ktorý sa zmenil na parkovisko plné áut a miestnych temperamentných turistov a lezcov.

Po raňajkách sme si dopriali skvelú kávičku v meste a okolo 11h sme nasadli do áut a vyrazili na štartovacku ktorá je na kopci hneď pri meste. Trochu nám bolo podozrivé, že tu v takom peknom počasí ešte o tejto pokročilej hodine nevidno žiadne padáky vo vzduchu. Ked sme autami vyrazili na serpentíny vedúce hore na štart, pomaly nám to začalo dochádzať. Všade na cestách stovky bicyklov, organizovaná doprava, a jediná cesta vedúca na Monte Grappa bola uzvaretá. Hovoríme si, nič to, veď je tu ešte jedna štartovačka na Malej Grappe. No aj táto bola uzavretá. Zúfalí sme sa zastavili na pristávačke a dozvedeli sme sa toto:

V oblasti sa práve konal závod Giro d'Italia, preto zatvorené serpentíny, očakávané boli aj vrtulníky nad oblasťou.. Paráda, hovoríme si, to je fakt super že sme o tom nevedeli.

Začali sme konať a rýchlou jazdou sme sa hneď presunuli na iný terén, vzdialený 70 km pri Pieve d'Alpago - Dolada..

Po chvíľke blúdenia v uličkách sme sa predsa len dostali na štartovačku v nadmorskej výške 1500mnm okolo druhej hodiny, co bol v ten deň práve vhodný čas na štart. Rozpadla sa súvislá oblačnosť a začali vo vzduchu šupy-bomby.

Ja som to až tak nepocítil, kedže som tandemoval Lukáša, no s ostatnými padákmi to zjavne dosť hádzalo. Jáj, lietanie v tejto oblasti môžem posúdiť ako vizuálne jedno z najkrajších aké poznám.

Ostré vápencové skaly vystupujúce do vyše 2000mnm a supervýťahy nad nimi, každý padáčkar si určite príde na svoje - ak to žalúdok a nervy zvládnu.

Tandemista Lukáš sa veľmi nebál, aj keď som s ním hobľoval tieto pekné skalky, zvuk vária ho v týchto chvíľach celkom uspokojoval keď sme stúpali.. Záverečná špirálka sa mu tiež veľmi páčila, teda okrem toho čo nastalo po nej :)

Všetci sme si dobre polietali, stihli sme pristáť ešte predtým než sa spustil lejak. Opozdilci Mišo a Tomáš MBA ešte stihli podvečerný zletík v laminárnom podažďovom ale slnečnom počasí.

Po lietaní sme sa pozbierali a vraciame sa do Bassana, kde sme nechali v kempe rozložené stany.
Druhý deň sa javil už od rána ako prudko letový, kumule naskákané od skorého doobedia, po esprese sme sa vyviezli hneď na štart.

Štartovačka v Bassane je fakt luxusná, celá pokrytá umelým kobercom. Nečudo, veď je tu jedna z najfrekvetovanejších prevádzok v európe. Zase parádna lietanica, veď Bassano to istí.

Akurát bol taký zvláštny vývoj oblakov, občas bolo skoro všetko zadekované, ale stúpalo to aj tak na už nahriatych skalkách. Potom sa rýchlo vyjasnilo a takto sa to striedalo celý deň.

Ja som si počas letu spravil medzipristátie na malej lúčke na kopci, lebo sa mi zdalo že to nachvíľku vykapalo. Všetko bolo zatienené no po pár minutách sa vyjasnilo a odštartoval som do prífuku a pustil som to do rovín.
Podvečer lokálne spŕchlo, na hornej štartovačke vraj dokonca padali krúpky.

Jedna skupinka sa musela ešte večer vybrať na cestu domov, ostatní sme si ešte dopriali lietanie aj na další deň. Večer sme si pozreli mestečko Bassano del Grappa, ktoré som si pár hodín predtým pozrel zo vzduchu..

V pondelok sme sa autami vyviezli na hornú štartovacku do výšky cca 1500mnm, po štarte sme sa nemuseli veľmi trápiť - základňa bola cca 200m vyššie. Tento nápad sme neskôr oľutovali, pretože sme potom mali problém dostať sa po autá, keďze sa nikomu nepodaril toplanding. Dalibor, Pali a Vlado odleteli pekný 30 km prelet, len škoda záveru, mohli letiet ďalej. Ja som pristál asi po 15 km a vracal som sa kombinovanou dopravou späť po auto. V ten deň fúkal trochu silnejší vietor a občas bol problém sa pretlačiť dopredu. Stupáky boli dosť divoké, chcelo to morál točiť to. No dobre nám to padlo po letových absťákoch ktoré už dlhšie doma máme.
viac foto v galerii picasa